MORÁLNA DILEMA

Mám 25 rokov a tesne po skončení univerzity som sa zamestnal v škole. Mama zo mňa chcela farmára, starká farára. Ich túžby som odignoroval, aj keď po splnení ich sna by som sa mal asi lepšie, ako sa budem mať na ceste, ktorú som si doslova vysníval. Chcel som totiž robiť to, čo dnes robí a chce robiť čoraz menej ľudí. Keď som si podal žiadosť, okamžite som bol pozvaný na pohovor, skúšali ma prakticky aj teoreticky, dostal som vercajk a bol som prijatý. Bývalý školník, žiaľ, musel odísť- miesto dostala mladá krv.

Žartujem. Nie je to také desivé, ako to vyzeralo. Školník v škole pracuje ďalej a je to veľmi šikovný a ochotný chlapík. Idem vážne. Vyštudoval (v pravom slova zmysle, lebo niektorí „to“ len vychodili) som to, čo ma bavilo a chcel som to robiť od útleho detstva. Chcel som pracovať s ľuďmi, skôr s deťmi. Zakotvil som v základnej škole (verím, že ste na to prišli aj úplne sami). Rozhodol som sa pracovať s deťmi tohto veku z prostého dôvodu- stále verím a myslím, že decká v tomto veku dokážem v živote ovplyvniť- nedávať im každodenne len vzdelanie a poznatky, čo je dnes prvoradé (?), ale predovšetkým im pomáhať ako ľuďom a snažiť sa im vštepiť základné ľudské hodnoty, rozvíjať v nich hlavne to, aby sa z nich stali, jedným slovom správni, ľudia. Skutočne, to, že chcem učiť som vedel veľmi dlho. Keď sa ma niekto spýtal, prečo to chcem robiť, tak som sebavedome odpovedal, že chcem pomáhať a robiť niečo prospešné pre spoločnosť a ďalšiu generáciu. Stal som sa teda triednym učiteľom tretiakov- úžasných tretiakov a dokonca v Bratislave- a teraz môžem povedať, že nie je pravda, že deti z hlavného mesta sú nevychované, drzé, či hlúpe. Ak to tak je, tak toto je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Napĺňa ma to. Ešte spomeniem, že keď ma niekto (drvivá väčšina) odhováral od tejto, pre mňa vznešenej, práce, lebo vraj sa neuživím, tak som to- ako sa dnes hovorí- neriešil.

Doposiaľ…

Moja prvá výplata bola o niečo nižšia, ako bývalo moje prospechové štipendium počas štúdia na univerzite. A to štipendium nebolo vôbec vysoké. Stále som to nevnímal a venoval sa naplno tomu, čo robím, veď som mal čosi našetrené zo študentského života. Moja druhá výplata bola trošku vyššia, ale stále nižšia, ako štipendium. Ďalšia bola opäť podobná, potom nižšia, vyššia, rovnaká ako predošlé a takto sa to opakuje. Krivka mojej výplaty sa neustále mení, no napriek tomu je (pre mňa) pod priemerom toho, o čo sa snažím a čo robím (túto vetu som si po sebe čítal viackrát a je skutočne objektívna). Nakoľko žijem v podnájme, tak moja výplata slúži na nájomné, vlakovú dopravu domov, MHD, internet, strava (ostane mi mesačne asi tak 70e a to som ešte nespomenul, že mám dokonca aj kamarátov, s ktorými občas idem na pivo a to, že som prešiel z paušálu na kredit v domnienke, že toto moja krízu zo školstva zaženie). Viem, že sú ľudia na tom horšie, no toto nie je sťažnosť, je to smutné konštatovanie.

A bonusový odsek- mám aj priateľku, s ktorou plánujem rodinu a spolužitie. Ale asi len v školskej telocvični, lebo na viac sa momentálne nezmôžem. Počas študentského života som pracoval manuálne a zarobil som lepšie, ako teraz. V škole robím 6 mesiacov a už premýšľam, že či som sa rozhodol zle, keď som chcel robiť v živote to, o čoho správnosti som presvedčený. A teraz sa každý deň rozhodujem, či mám robiť to, čo ma naozaj baví a čo som chcel robiť vždy, no za almužnu, alebo odísť do zahraničia alebo sa jednoducho zamestnať inde, kde budem robiť to, čo ma nebaví, ale možno to zdvihne moju (a neskôr aj mojej rodiny) životnú úroveň. Ja neviem…

Neviem, koho sa opýtať a na koho sa obrátiť. Keď som sa v banke medzi rečou spýtal pani, ako to vyzerá s úvermi a hypotékami, tak sa vcelku rozhovorila. Ale keď som spomenul, že pracujem ako učiteľ, tak začala rozprávať a koktať ako priemerne zaostalý drevorubač cez obednú šichtu. Opäť pripomínam, že sa nesťažujem, pretože ľudia sa majú horšie. Je to prosté konštatovanie…

Ja fakt neviem…Koho sa spýtať? Možno na pána ministra? Bude raz lepšie? Mám zostať?

A to som Vám ešte nenapísal, že moja (zatiaľ len) priateľka je tiež (zatiaľ len) učiteľka…

 

Advertisement