Kecerovská škola je veselé aj smutné miesto zároveň. Učitelia i deti síce žijú radosťami ako divadelné predstavenia či nohejbalové turnaje, drobnosti z chodby ukazujú, že zďaleka nejde o idylu. Do priestorov vestibulu vojde matka, hľadá tú a tú triednu. Pri nej dieťa. Bez papučiek. V ponožkách sa mu na dlážke šmýka. Nie je však jediné. Zrazu rátam prvé, druhé, tretie ponožky.