Veru si nepamätám také upršané leto ako je to tohtoročné. Najmä v jeho finiši je dosť ťažké nájsť dva po sebe idúce slnečné dni. Napriek tomu sme sa rozhodli dodržať tradičný termín 3. ročníka splavu Slovenské školstvo dolu vodou… Predposledný augustový víkend, keď niektorí učitelia už mali prvé dni príprav nového školského roka za sebou, si niekoľkí “noví odborári” a ich sympatizanti dali zraz na brehu Hrona v Žiari nad Hronom.
Teplé oblečenie ostalo zabalené v batohoch, keďže slniečko sa rozhodlo sprevádzať nás svojimi lúčmi až do Revišťa, našej prvej zastávky. Výdatné dažde naplnili koryto Hrona a tak začiatok plavby bol jednouchší ako po minulé roky. Až po čase sme si všimli, že postrádame dve posádky. Po chvíli čakania na občerstvovačke sa ako prvé objavilo kanoe s nezvyčajnou 3 členov posádkou.
Mysleli sme, že príčinou zdržania bola Čakanka (Čaky), Jankova sučka, no ukázalo sa, že mladí neustáli nastupovanie a hneď na začiatku okúsili kvalitu Hronskej vody…mokrá, celkom studená a ešte aj dravá…za obeť jej padli Radove topánky, ktoré odplávali kamsi do neznáma :). Občerstvenie pod mostom nám dodalo síl na ďalšiu plavbu, ktorá už bola bez problémov a posádky si mohli vychutnávať krásu okolia a teplo slnečných lúčov.
Vďaka priazne počasia a plnému riečnemu korytu sme do Revištského podhradia dorazili o niečo skôr, takže ostalo dosť času na postavenie stanov, pozastavenie sa pri svadobčanoch aj na výstup na zrúcaninu hradu Revište. 
Na hrad sa dá vystúpiť dvoma cestami, my sme si vybrali tú menej náročnú na kondíciu, ale bohatšiu na možnosť podrobnejšie sa oboznámiť s históriou hradu. Náučný chodník je lemovaný tabuľami s podrobnými popismi majiteľov hradu od tých historických až po súčasných. Pri vstupe nás prekvapil brigádnik, ktorý napriek tomu, že bola sobota a pokročilý čas (17:30), pracoval na rekonštrukcii hradného múru. 
Na hradnom nádvorí nás očakávali veľmi milé hradné dámy 🙂 
a kúsok vyššie vo veži, prekrásne výhľady na okolie.
Z večernej opekačky veľa nebolo. Spustil sa hustý dážď, ktorý nás zahnal pod strechu terasy blízkej reštaurácie a ktorý v nás vyvolal pochybnosti a obavy z nasledujúceho dňa. Pesničky v sprievode gitary (striedali sa 4 gitaristi) zneli o niečo kratšie ako inokedy, predsa len chýbalo teplo plápolajúceho ohňa.
Bubnovanie dažďa a hukot rieky nás nakoniec zaviedli do ríše snov, aby nás ráno mohli privítať milosrdné lúče slnka a modrá obloha ozdobená priam gýčovými obláčkami. Výdatný nočný dážď naplnil náš “bazén” až po okraj a tak sme sa mohli tešiť na pokračovanie pohodovej plavby, i keď rešpekt kdesi v hĺbke duše ostal, lebo prevrhnúť sa v tejto hlbočine, by nebol žiaden špás. 
Úsek Revište – Brehy Nová Baňa zdolávame zvyčajne s dvoma prestávkami. V nedeľu sme to dali na jeden šup a v oveľa kratšom čase. Hnal nás dobrý prúd a v podstate ani nebolo kde “zaparkovať”, lebo vysoká voda zaplavila tradičné miesta na oddych.
Po vylodení na našej konečnej sme očistili lode, urobili posledné spoločné foto a pobrali sa domov s tým, že o rok sa stretneme opäť.
PS: Áno bola pohodička, dobrá nálada a aj troška driny. A áno, našli sme si priestor aj na debatu o našom školstve. Nie, stále nie sme spokojní s jeho stavom. Stále nás odborárov najviac trápia otázky postavenia učiteľov, ich platové a pracovné podmienky. Neupúšťame z nášho prehlásenia, že len spoločnými silami môžeme dosiahnuť úspech. Takže splavujeme ďalej a veríme, že už nie dlho ako prejav protestu.
Spracovala Mária Grafová
nsodbory.wordpress.com 