Budíček ráno zazvonil skôr ako inokedy, predsa len, čo ak vlak príde presne, bez meškania. Dnes len 5 minút, no cestou nabral ďalších 25 a tak sme do Bratislavy dorazili tesne pre RegioJetom, ktorý bol plný učiteľov, ktorých zbieral z Košíc až po Bratislavu (mne sa už miesto neušlo, tak som išla 600kou). Už vo vlaku nás zastihli správy o poľadovici v uliciach BA, no veľmi sme tomu neverili, lebo celou cestou krásne snežilo.
Nuž, ale realita bola riadne klzká, živená neutíchajúcim mrholením, ktoré prechádzalo do nepríjemného studeného dažďa. Obloha neveštila zlepšenie, aj tam hore mali smútok z aktuálnej situácie.
Námestie SNP sa zapĺňalo rýchlo a po akademickej štvrťhodinke už mohol Braňo Kočan privítať vyše 2500 štrajkujúcich duší, zástupcov odvážnych z celého Slovenska.
V počiatočných príhovoroch pripomenuli jednotlivý rečníci problémy, ktoré ťažia naše školstvo a ktoré rokmi ich neriešenia prerástli do rozmerov ohrozujúcich zdravý vývoj našej mladej generácie.
“Milí naši poslanci, všetci do jedného. Zabudli ste. Veru zabudli. To my sme vás naučili písať a čítať. To my sme vám dali krídla, pripli maturitnú stužku, otvorili cestu a spravili z vás úspešných ľudí. A vy ste zabudli. Zabudli ste na svojich učiteľov. Dnes tu na námestí SNP v Bratislave máme pre vás našu poslednú VYUČOVACIU HODINU. Tú, na ktorú sme zrejme pozabudli pri vašej výchove my. A téma? Čo je v živote človeka dôležité!…Slová, ktorými Ľudovít Sebelédi pripomenul našim politikom, že aj oni kedysi drali nohavice v školských laviciach . Celé znenie TU.
Štrajk učiteľov získal podporu širokej verejnosti (samozrejme nájdu sa aj oponenti) a na námestie SNP ju prišli priamo deklarovať lekári, zdravotné sestry, za rodičov herečka Zuzka Fialová a spisovateľ Michal Hvorecký s celou rodinkou, nechýbali študenti pedagogickej fakulty.
Kreativitou a tvorivosťou boli poznačené už štrajku predchádzajúce akcie ISU, dnes sa na námestí varil guľáš z prapodivných ingrediencií a darmo ho kuchári ponúkali zadarmo, veru by nikomu nechutil. Veď kto už len môže byť sýty z prázdnych sľubov, populizmu…
Gaudeamus znejúci z tisícky hlasov vyvolával zimomriavky ale aj odhodlanie VYDRŽAŤ až do splnenia požiadaviek.
Presun celého davu k budove parlamentu bol siahodlhý a hlučný. Ozývali sa zvonce aj zvončeky, píšťalky, trúbky, výzvy…POĎTE S NAMI!
Ostáva len veriť, že budova Parlamentu nebola prázdna a zvuky nespokojnosti sa dostali cez hrubé múry k tým správnym ľuďom, zástupcom ľudu, teda aj nás učiteľov.
Odkaz člena štrajkového výboru Ľudovíta Sebelédiho, predsedu NŠO:
Celý záznam zhromaždenia, takto sme mokli, mrzli a zároveň sa navzájom zohrievali pocitom spolupatričnosti, odhodlaním vydržať:
nsodbory.wordpress.com 