V ODBOROCH JE SILA

Pred dvoma rokmi bolo na ministerstve školstva jednanie medzi zástupcami Nových školských odborov a ministrom školstva. Do vyjednávacej miestnosti 15 minút pred vtedajším ministrom školstva Pellegrinim prišiel štátny tajomník pán Draxler. Po krátkom zoznámení sa arogantne opýtal zástupcov NŠO na počet členov a nečakajúc na odpoveď sa uškrnul. Uškrnutie by sa dalo preložiť asi takto – „čo vy vlastne chcete, veď vás je málo, NŠO nie je pre nás parterom“.

Mal pravdu. Členov NŠO je oproti starým odborom veľmi málo a pre ministra je relevantným partnerom odborová organizácia OZPŠaV, ktorá má (nikto nevie) odhadom cca 30 – 40 000 členov.
15. februára prechádza štrajk učiteľov, ktorý zorganizovala Iniciatíva učiteľov Slovenska, do štrajkovej pohotovosti. Pre niektorých bol štrajk úspešný pre iných neúspešný. Bol neúspešný čo sa týka okamžitého splnenia troch formulovaných požiadaviek a úspešný čo sa týka rozprúdenia verejnej diskusie na téma školstvo. Štrajkujúci učitelia pod vedením ISU majú teraz po troch týždňoch štrajku čas na pauzu a hlavne na rozmýšľanie.
Možno niektorí rezignujú, upadnú do apatie. Mnohí budú nazlostene čakať na parlamentné voľby s nádejou, že táto arogantná vláda sa už k moci nedostane. To ale nie je z dlhodobého hľadiska vôbec dôležité. Aj keď by opozičné strany vyhrali voľby, aj keby sa zrazu šokujúco upriamila pozornosť politikov na najdôležitejšiu investíciu štátu – na školstvo, aj keby sa na Slovensku stal zázrak a prestalo by sa kradnúť, tak aj tak netreba veriť žiadnym sľubom, žiadnemu politikovi. Veriť môžu učitelia len a len sebe.
Štrajku sa zúčastnilo takmer 15 000 učiteliek a učiteľov a to je už pekné číslo. Čo ak by sa tých 14 500 statočných učiteliek a učiteľov rozhodlo byť aj naďalej iniciatívnymi, čo ak by sa rozhodli spolupracovať v nejakej organizácií, ktorá by nedala vydýchnuť hocijakej vláde, šliapala jej na päty a to až do splnenia oprávnených požiadaviek učiteľov?

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Iniciatívni učitelia by mohli vstúpiť do odborov. Keďže som spoluzakladateľ NŠO, tak nebudem tajiť a rovno píšem, že si prajem, aby vstúpili ku nám. Môj sen bol vždy vybudovať nové silné odbory. Priebojných odvážnych aktívnych učiteľov potrebujeme ako soľ! Ak by mali NŠO aspoň 10 000 nespokojných učiteľov, tak už nás žiadni politici nebudú prehliadať. Vytvorí sa zároveň aj účinný tlak na zatuchnuté a namyslené OZPŠaV, ktorý ak nebude chcieť časom zaniknúť, tak sa bude musieť zmeniť a pridať k oprávnenému boju za vyššie platy a lepšie školstvo.
Momentálne to vyzerá tak, že v OZPŠaV sú fakt nejako mentálne nastavení kryptokomunisti. Počas štrajku mohli byť zo solidarity a kolegiality ticho, ale oni miesto toho aktívne odrádzali učiteľov od štrajku. Spomeniem napríklad list krajskej predsedníčky v Prešove pani Nagyovej. Minule som pre zmenu čítal od podpredsedníčky OZPŠaV pre stredné školy priblblý konšpiračný mail. Ak na čele najväčších odborov sú ľudia, ktorí sú náchylní veriť konšpiráciám a dokonca ich šíriť, no tak zbohom zdravý rozum v školstve! A to všetko ešte nakoniec zabije predseda OZPŠaV pán Ondek, ktorý blúzni o politickom a divokom štrajku.
Zrejme ten spôsob myslenia vypestovaný za totality majú funkcionári OZPŠaV zakódovaný v mozgu.
Ak by NŠO mali 10 000 členov, tak by OZPŠaV bol prinútený prinajmenej normálne komunikovať a spolupracovať, nezameriaval by sa len na názory a postoje ich uzavretého fanklubu. Prestali by sa vyhlasovať za jedinú reprezentatívnu odborovú organizáciu v školstve. Po vzniku skutočnej protiváhy voči OZPŠaV by bolo pre každú vládu problematické v tichosti a v pohode uzavrieť vyššiu kolektívnu zmluvu, každá vláda by to mala pri vyjednávaní o školstve ťažšie. Bolo by to prospešné pre nás všetkých a paradoxne by to bolo dobré aj pre obrodu v OZPŠaV.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

NŠO je už na scéne štyri roky, má už zopár skúsenosti, vybudovanú štruktúru. Pustili sme sa do háklivých tém ako je bossing, máme zásluhu na tom, že sa začali odstraňovať neriešené negatíva v školstve, spomeniem len napríklad presadenie zákazu prepúšťania učiteľov cez prázdniny. Na rozdiel od starých odborov máme čistý štít, podporili sme štrajk a aktívne sa ho zúčastnili. Nie sme naviazaní na žiadnu stranu, nie sme funkcionári čo chcú len teplé miesta a pekné platy, sme len obyčajní učitelia, ktorí majú plné zuby štvrťstoročného prehliadania školstva.Nám v NŠO je už pár rokov jasné, že úspešný štrajk nebude dovtedy, kým kolegyne a kolegovia nepochopia, že:
– na poriadny štrajk je potrebné sa poriadne pripraviť
– je potrebné si naň šetriť (sami si šetriť, či vytvoriť poriadny transparentný štrajkový fond)
– ísť v čo najväčšom množstve odhodlane do štrajku (čím vyššie percento, tým istejšie víťazstvo, dajme tomu 70 – 80 %)
– organizovať sa v odboroch, zúčastňovať sa práce, oživiť solidaritu a kolegialitu na každej škole, prestať sa báťTen posledný bod, organizovať sa v odboroch, je momentálne najdôležitejší a z dlhodobého hľadiska pre všetkých učiteľov aj najefektívnejší. Žiadna vláda na Slovensku si nedovolí ignorovať odbory, ktoré majú 10 000 iniciatívnych aktívnych členov. Ešte raz zopakujem, že staré odbory by stratili svoj monopol a stali sa len jednou z odborárskych organizácií. Bolo by to pre nich a pre všetkých učiteľov len a len dobre.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, porozmýšľajte! ISU a NŠO majú rovnaké ciele, sú rovnako nespokojní a v štrajku ťahali spolu. Čo tak sa spojiť a vybudovať silnú odborovú organizáciu?

Ján Macek_člen predsedníctva NŠO