Na Banskú Bystricu som sa obzvlášť tešil. 
Stáť a rečniť na tom istom pódiu s p. Hadzušom a zdieľať spoločné myšlienky na sociálny zmier a vzdelanie na Slovensku totiž pokladám za veľkú česť. Nebolo to také búrlivé ako v Nových Zámkoch, no celkom iste odzneli tie isté myšlienky na zanedbané slovenské školstvo, tá istá podpora rodičov, študentov, osobností, zástupcov verejnosti.
My máme toho dosť!
Niektorí však ešte stále mlčia a veruže právom sa natíska myšlienka, že
mlčia preto, že sú umlčaní. Majú proste strach. STRACH a boja sa vyjadriť
svoj vlastný názor. Nie je to hrozné, keď práve učitelia mlčia?…povedal predseda NŠO, Ľudovít Sebelédi …celý prejav je TU
Učitelia: Sme zastrašovaní len za to, že sa začne o štrajku na škole rozprávať
Čítajte viac na: http://bbonline.sk/ucitelia-sme-zastrasovani-len-za-to-ze-sa-zacne-o-strajku-na-skole-rozpravat/
Copyright © BBonline.sk
Michal Handzuš hovoril k protestujúcim, ako rodič dvoch malých detí. Ľudí, ktorí nezostanú ticho a vydržia, považuje za základ demokracie.
Na hodinovom protestnom zhromaždení v piaty deň učiteľského štrajku sa ich zišlo v Banskej Bystrici okolo 600 a stále prichádzali ďalší.
Silný moment na bystrickom námestí: Gymnazistka Simona (17) dojímavo podporila učiteľov
FOTOALBUM z Banskej Bystrice
nsodbory.wordpress.com 
Dynamika štrajku
Jeho úspech je závislý aj od množstva účastníkov. Ich psychiku a chuť treba:
1. „hecovať“, udržovať v dobrej kondícii, podnecovať. Nechcem mudrovať, ale aktívne som spolupracoval aj pri Antigorile v r. 2011 ( Pčolinský, Lehotská).
2. Stojí za zváženie, aby štrajkujúci neboli len „statickí“. Tam, kde sa dá treba chodiť do kruhu (zahriať sa), alebo okolo námestia ( pozor na autá), a takto pokrikom –„Poďte s nami!“ „ nabaľovať“ na seba verejnosť, nakláňať jej mienku na stranu učiteľov. Alebo verejnosť oslovovať otázkou – „Je vám dobre?“- „Máte dobré platy?“, „Vy ste spokojní?“
3. Je veľmi dôležité hľadať podporu u zdravotných sestier, rodičov žiakov, žiakov samotných, ktorí majú zápal pre vec, spravodlivosť, nadšenie. Oslovovať kolegov, ktorí len čakajú na výsledok, ale neštrajkujú, treba „pichať“do ich svedomia.
4. Do zhromaždenia treba vnášať prvky, ktoré ho oživujú – určite na začiatku a na konci pesnička, recitácia, humor, možno aj tanec. Štrajkujúci by domov mali odchádzať nie premrznutí, naštvaní, unavení, s predstavou, že už na budúce neprídem, ale plní energie a guráže na budúce stretnutia.
Juraj Cintula