Malé päť ročné jubileum zaznamenalo naše podujatie s nádychom recesie splav po rieke Hron s názvom Slovenské školstvo dolu vodou. Našou najväčšou túžbou je zmeniť recesiu na na vodácku turistiku pre učiteľov a ich priateľov, no NEDÁ SA.
Už päť rokov vyvíjame a podporujeme všetky aktivity, ktoré smerujú k zlepšeniu podmienok v našom školstve, no MÁRNE.
A tak aj jubilejný ročník splavu plní svoj pôvodný zámer, upozorniť, že kozmetické úpravy majú ďaleko od systémových zmien, že vláde na školstve nezáleží, že tlak, ktorý učitelia vyvinuli počas rekordne dlhého štrajku bol nepostačujúci a treba PRIDAŤ.
Na tohtoročnom splave sa stretli učitelia zo všetkých kútov Slovenska a na večernú debatu prišli aj zástupcovia štrajkového výboru ISU: Vladimír Crmoman, Mária Rothensteinová, Ľuboš Sibert, Ondrej Pastierik, a za vysokoškolákov Martin Mojžiš.
Debatujeme o pripravovanom septembrovom štrajku.
Prečo? Je najvyšší čas opätovne mobilizovať svoje sily a pokračovať v načatom diele, ktoré ostalo nedokončené a tým je ŠTRAJK. Alebo máte dojem, že niečo z našich pôvodných požiadaviek bolo splnené v plnej miere?
V septembri teda pokračujeme v tradičnom termíne 13.septembra, len inou formou, možno menej bolestivou pre učiteľov, STUPŇOVANÝM ŠTRAJKOM. V Revišti sa v sobotu 27.augusta zišla skvelá parita ľudí, ktorá nestráca nádej a pozýva všetkých kolegov aby spoločnými silami vyslali signály na kompetentné miesta. Prítomní zástupcovia Nových školských odborov, Iniciatívy slovenských učiteľov aj Slovenskej komory učiteľov zhodne konštatovali, že všetky najbližšie aktivity sú organizované na podporu rokovania OZPŠaV s vládou o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
Napriek vážnej téme pri ohni v Revišti, sme si splav užili ako sa patrí. Prialo nám slniečko,
ani Hron sa nedal zahanbiť, raft sme prenášali len tri krát :). Spokojní boli malí, veľkí, štvornohí, nováčikovia aj ostrieľaní účastníci splavu.
Fotíme sa, tak kukuč sem 🙂
Prvý krát sa zapojili cyklisti, síce len jeden párik, no dá sa aj tak :).
Nichtovci nás prišli podporiť a pozrieť na bicykloch, skvelý nápad (y).
Nesklamala ani zrúcanina hradu Revište, ktorá poskytla ranostajom romantické, i keď trošku zahmlené výhľady 🙂 do okolia.
Ráno na hrade Revište.
Spokojnosť vládla aj s ponukou a obsluhou reštaurácie večer a milo nás prekvapila ochota spustiť kvôli nám prevádzku o dve hodiny skôr, len aby sme sa mohli naraňajkovať (y) .
Rodinné raňajky 🙂
Večerno-nočná pohoda pri ohni, opekanie, dve až tri gitary, chalani si dokonca priniesli Cajon a spev podporovaný vskutku speváckymi talentami odbúrali aj posledné známky stresu a napätia z aktuálnej situácie.
…po zotmení sa dosť výrazne ochladilo, oheň a spev nás zahriali…
Ranný budíčk viacerým nevoňal, ale pred nami bola ešte dlhá cesta a tak niektorí vyliezali zo spacákov už pred siedmou.
Emka s ocinom už majú za sebou ranný výstup na hrad.
Úsek Revište – Brehy bol miernejší ako ten zo Žiaru nad Hronom. Miestami bola hladina pokojná, hladká ako zrkadlo a do detailov odrážala okolitú prírodu.
Nádhera.
Viacerí podstúpili dobrovoľný kúpeľ v rieke Hron, či už ráno, alebo na konci plavby. Osvieženie v tej horúčave bolo žiadúce.
Ranné osvieženie v Hrone
Koniec dobrý, všetko dobré. Nestratili sme ani len topánku, všetko požičané vrátili v poriadku a tak sa môžeme tešiť na budúci ročník. Verme, že bude zameraný už len na turistiku a príjemne prežité chvíle v spoločnosti ľudí rovnakého ladenia.
Ešte viac ako ste sa dočítali hore, si môžete pozrieť vo FOTOGALÉRII.
nsodbory.wordpress.com 