Tak sa nám to opäť podarilo. Hrdo a neoblomne, bez politického, odborárskeho a iného patrička. Z tribúny v Leviciach, na Námestí hrdinov zazneli opäť slová veľkej nespokojnosti.
- Nie sme spokojní s tým, že do školstva ide menej peňazí ako v modernej Európe!
- Nie sme spokojní s tým, v akom stave sú budovy a priestory v ktorých vyrastajú naše deti!
- Nie sme spokojní s tým, že naše deti si musia kupovať školské knihy!
- Nie sme spokojní s tým, že rodičia musia skryto dofinancovávať školy!
- Nie sme spokojní s tým, že učitelia musia pracovať aj v inej práci, aby uživili svoje rodiny!
- Nie sme spokojní s množstvom byrokracie!
- Nie sme spokojní s tým, že v školstve je minimum mužov!
- Nie sme spokojní s kreditovým vzdelávaním!
- Nie sme spokojní s tým, že naše deti sú v škole neradi!
- Nie sme spokojní s tým, že vláda vláda stále neprerokovala Správu o stave školstva!
A s mnohým iným nie sme spokojní. Vadí nám to. Brzdí nás to v práci. Oberá nás to o čas, ktorý patrí našim žiakom a študentom.
Stále nechápete? Škodíte našim deťom! Prečo? Prečo?
Na rozdiel od minulosti je nás stále viac a viac. Už nefrfleme len po kabinetoch a chodbách škôl, tak aby nás nedajbože nik nezačul, ale osobne, verejne a dnes aj neobmedzene prezentujeme svoj názor. Tak počúvajte, páni poslanci, je to dôležité…....
nsodbory.wordpress.com 
Dynamika štrajku
Jeho úspech je závislý aj od množstva účastníkov. Ich psychiku a chuť treba:
1. „hecovať“, udržovať v dobrej kondícii, podnecovať. Nechcem mudrovať, ale aktívne som spolupracoval aj pri Antigorile v r. 2011 ( Pčolinský, Lehotská).
2. Stojí za zváženie, aby štrajkujúci neboli len „statickí“. Tam, kde sa dá treba chodiť do kruhu (zahriať sa), alebo okolo námestia ( pozor na autá), a takto pokrikom –„Poďte s nami!“ „ nabaľovať“ na seba verejnosť, nakláňať jej mienku na stranu učiteľov. Alebo verejnosť oslovovať otázkou – „Je vám dobre?“- „Máte dobré platy?“, „Vy ste spokojní?“
3. Je veľmi dôležité hľadať podporu u zdravotných sestier, rodičov žiakov, žiakov samotných, ktorí majú zápal pre vec, spravodlivosť, nadšenie. Oslovovať kolegov, ktorí len čakajú na výsledok, ale neštrajkujú, treba „pichať“do ich svedomia.
4. Do zhromaždenia treba vnášať prvky, ktoré ho oživujú – určite na začiatku a na konci pesnička, recitácia, humor, možno aj tanec. Štrajkujúci by domov mali odchádzať nie premrznutí, naštvaní, unavení, s predstavou, že už na budúce neprídem, ale plní energie a guráže na budúce stretnutia.
Juraj Cintula