Na obzore sa nám objavil akčný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania na rok 2017. Zatiaľ sponad horizontu vykúkajú byrokrati. Určili si plán, kde sa to hemží plánmi, komisiami, schémami, návrhmi, postupmi, skrátka nudná byrokratická omáčka ako má byť.
Skutočné zmeny, teda skutočná reforma, ktorá pozostáva s peňazí na vyššie platy učiteľom a zamestnancom školstva, na materiálne zabezpečenie civilizovanej výuky na školách, zaostali zbabelo niekde v diaľke. Len nejakých kozmetických „6 % od septembra“ na zvýšenie platov učiteľov (prenesených kompetencií, teda nie aj originálnych), sa tacká dezorientovane na okraji horizontu.
Bude tento rok nejaký začiatok reformy školstva? Mne sa to javí tak, že bude len ďalšie zahmlievanie, minister bude hrať divadielko, ohurovať publikum akčnými bombastickými chimérami, priestor dostane marketingové zavádzanie učiteľov a rodičov.
V zverejnenej akčnej tabuľke ministerstva školstva sú tri stĺpce. Úloha akcie, opis akcie a termín akcie. Najviac ma zaujala 21 akcia, kde sa píše o slovnom hodnotení.
Kopírujem – „Pracovná skupina odborníkov používajúcich slovné hodnotenie v praxi vytvorí podporné materiály pre uľahčenie implementácie slovného hodnotenia do škôl, napr. vzory metodík, odborné texty, špecifická pedagogická dokumentácia, videonávody, webináre, prehľad o dostupnom programovom vybavení, a pod. „
Známky už nie sú in, je to retro! Reformátori a úradníci sa domnievajú, že bez známok to pôjde v škole lepšie. Tvorcovia návrhu reformy sa domnievajú, že žiaci sa pri slovnom hodnotení (písomnom!) nebudú neprimerane navzájom porovnávať. Mám pre nich novinku – žiaci sa porovnávajú neustále. Kto má aké známky, aký mobil, aké topánky, akých rodičov, aké auto, čo komu povedal učiteľ.
Ako obísť neprimerané porovnávanie u žiakov? Netreba na to metodiky ani komisiu. Je to jednoduché! Známky nevyhlasovať nahlas, teda neporovnávať, používať takt, mať schopnosť empatie, mať dobré pedagogické zručnosti. Ak učiteľ nemá takt a empatiu, tak je jedno či hodnotí ústne alebo slovne písomne, výsledok bude vždy ten istý, znechutenie žiaka. Potrebujeme v prvom rade kvalitných učiteľov a nie vzory metodík, odborné texty, špecifickú pedagogickú dokumentáciu, webináre, etc..
Ok, dajme tomu, že sa to slovné písomné hodnotenie naozaj zavedie. Rozmýšľam, ako bude slovné hodnotenie vyzerať v mojej triede. Ja si to predstavujem tak, že ak napríklad Ferko napíše diktát s pätnástimi chybami, tak mu v pozitívnom duchu napíšem, že minule to bolo sedemnásť chýb a že dosahuje pokroky. Ferka zároveň upozorním, že ho čaká ešte dlhá cesta kým dostane jednotku, ale že ak sa veľmi bude snažiť, tak pochopí rozdiel medzi kryštálom a krištáľom a určite ju raz dostane. Písanie slovných hodnotení zrejme budem musieť prevádzať po vyučovaní, ak by som to robil cez hodinu, tak mám menej času na vyučovanie. Opäť mi teda pribudne byrokracia a opäť budem mať menej času napríklad na prípravu vyučovacej hodiny.
Neznášam bujnú nezmyselnú byrokraciu! Akčný bod č.21 sa mi zatiaľ javí ako takáto byrokracia. Nemám chuť ani ochotu vypisovať dlhé slovné hodnotenia. Považujem to za zbytočné a neefektívne. Ak sa rodič potrebuje niečo dozvedieť o výkonoch svojej ratolesti, kedykoľvek môže za mnou prísť, napísať mi, zavolať. Ak sa potrebuje žiak dozvedieť o mojom pohľade na neho a na jeho výsledky, tak mu to slovne (nie písomne!) kedykoľvek poviem a objasním mu čo len chce. Slovné ústne hodnotenie je už dnes súčasťou mojej práce.
Známka je de-facto číselným zhutnením slovného hodnotenia. Známky sa v škole dávajú preto, lebo je to časovo a teda pracovne efektívnejšie. Čím viac žiakov, tým menej času na slovné hodnotenie a naopak. Slovné hodnotenie je vhodné pre I. stupeň, prípadne po 6 ročník. Pre učiteľov na druhom stupni ZŠ je už slovné písomné hodnotenie žiakov veľmi zaťažujúce. Predstavte si, žeby mal po písomke matematikár napísať slovné hodnotenia 150 – 200 žiakom.
Slovné písomné hodnotenia žiakov sme tu už mali. Napríklad v škole kde učím sa na I. stupni slovne hodnotilo, ale nakoniec sa pani učiteľky vrátili späť k známkovaniu. Prečo?
Reformovať by sa malo začať na vysokých školách a to konkrétne prijímať na učiteľské odbory len najšikovnejších študentov gymnázií a stredných škôl, zaviesť numerus clausus, zabezpečiť, aby budúcich učiteľov vzdelávali učitelia s praxou a nie teoretici, ktorí dieťa videli popri ceste. Synchronizovane s premenou a výrazne menším počtom pedagogických fakúlt zdvihnúť platy učiteľom na 85 % priemerného platu VŠ vzdelaného pracovníka a to preto, lebo žiaden šikovný študent sa na PdF neprihlási, ak uvidí, že sa na učiteľoch neustále šetrí. Prečo by si mal šikovný študent finančne zničiť život?
Slovné písomné hodnotenie iste nie je zlá vec, je vhodné najmä na I.stupni. Som presvedčený o tom, že školy by mali mať slobodnú voľbu. Nech si učitelia a aj rodičia vyberú čo chcú – známky alebo opisné slovné hodnotenie. Ministerstvo a ním riadené organizácie by určite nemali diktovať školám spôsob hodnotenia. Obávam sa, že ďalší pokus o reformu opäť sklzne do ďalšej hlúpeho nárastu byrokracie podobne ako za Mikolaja, keď učiteľom pribudli papierovačky a žiakom ubudli vedomosti.
Ján Macek
nsodbory.wordpress.com 