SABATIKAL

 

V ČR strana TOP09 navrhla, aby učitelia mali po 15 rokoch učenia pol roka platený sabatikal. Čo je to sabatikal ? Je to platené alebo neplatené voľno, ktoré je vhodné na dobitie životnej energie. Zamestnanec má záruku vrátenia sa na pôvodnú pracovnú pozíciu. Počas voľna môže cestovať, vzdelávať sa, naučiť sa niečo úplne nové. Zo sabatikalu sa vráti s novým elánom, motiváciou a lepšiou produktivitou práce. Poslanci za TOP09  to navrhujú preto, lebo vedia, že sabatikal učiteľa by bol investíciou do lepšieho fungovania školy, do lepšieho školstva.

A čo na Slovensku? Navrhla by sabatikal pre učiteľov nejaká strana? Zrejme to pravdepodobne nie je možné (OĽaNO má ale sabatikal v programe). Naši slovenskí populistickí politici, ktorí uprednostňujú facebookové reakcie obyvateľov Slovenska pred posudkami odborníkov, by zmietli každý návrh na tému sabatikal zo stola. Preferencie strán sú zlatým teľaťom šéfov strán a slovenskí politici veľmi dobre vedia, že prostý slovenský ľud nie je na takéto niečo pripravený. Na Slovensku je tradíciou do školy chodiť a nie sa v nej vzdelávať. Školstvo sa tu berie ako aupair záležitosť a nie ako najdôležitejšia investícia života. Učiteľom sa tu závidí aj dlhšia dovolenka (9 týždňov). Sabatikal učiteľov je zrejme možný len v štátoch, kde sa berie školstvo ako jeden z najdôležitejších pilierov demokracie a fungovania štátu, kde občania vedia, že kvalitné školstvo rozvíja ekonomiku a šetrí ich peniaze, kde nie je normálne kradnúť, kde je korupcia považovaná za exotický jav. Je to v kultúre národa!

Učitelia sú oproti iným povolaniam oveľa viac náchylní na vyhorenie. Kto neučil, nepochopí o čom píšem. Nevie si predstaviť náročnosť tejto práce na psychiku, netuší, že práca učiteľa je jeden dlhý stres, ktorý zákonite zvyšuje pravdepodobnosť vyhorenia. Sabatikal je antibiotikom proti vyhoreniu. Slovenskí učitelia s diagnózou vyhorenia ale nemôžu s liekom počítať. Pre frustrovaných učiteľov, hlavne pre tých čo sa v živote nestratia, je potom najlepším liekom odísť zo školstva.

V procese vyhorenia máme niekoľko fáz. Pre psychológov, odborníkov na vyhorenie, sú slovenskí učitelia iste zlatou baňou informácií, dát a faktov. Učitelia u nás väčšinou oscilujú hore dolu fázami, niektorí ich ukážkovo absolvujú pekne všetky po poradí, na niektorých učiteľov v prípade ťažkých životných situácii ako je rozvod, úmrtie v rodine, nečakané zhoršenie zdravotného stavu, či nejakej tragédie, dopadne vyhorenie ako blesk z čistého neba. Je mimochodom známe, že tí najzapálenejší učitelia vyhoria najrýchlejšie.

Aké sú teda tieto fázy?

Prvá fáza je  nadšenie pre prácu, entuziazmus. Krásne obdobie, na ktoré s nostalgiou mnohí starší kolegovia spomínajú! Nadšená pani učiteľka sa pozná tak, že chrlí s rozšírenými očami jeden nápad za druhým, srší energiou a frustrovaným alebo vyhoreným kolegyniam lezie na nervy. Stále so žiakmi experimentuje, stále ich a seba učí niečo nové. Najnovšie poznatky v pedagogike sú pre ňu tak úžasné! Niektorí zaslúžili kolegovia rozmýšľajú, či mladá kolegynka neberie nejaké drogy.

Nasleduje stagnácia. Pani učiteľka robí stále dookola už osvedčené a fungujúce veci, je presvedčená o tom, že práca jej ide od ruky, sem tam ju nazlostí, ak niečo v jej dobre naolejovanom stroji na získavanie vedomosti a slušného správanie zaškrípe. Ak je učiteľka na škole s výbornou pracovnou klímou a výborným kolektívom, tak je schopná sa vrátiť naspäť do prvej fázy – k nadšeniu pre učiteľskú prácu.

Frustrácia.
„Ráno na displeji vidím dátum 1. október.  Prázdniny sú v nedohľadne! Akosi sa mi nedarí, žiaci sú hluční a drzí, rodičia otravní, vedenie školy vyžaduje čoraz viac práce, prečo musím zastupovať práve ja a opäť mám dozor?!!!“ – mrmle si popod nos kolegynka na obede a prehrabuje sa lyžicou vo vychladnutej polievke. Frustrácia ju po niekoľkých rokoch neustáleho pracovného stresu a permanentnej  emočnej záťaže dostihla. Niekedy energická milá a usmievavá pani učiteľka sa pomaly ale isto mení na učiteľskú zombie.
Na scénu prichádza apatia. Ak zhodou okolností sedia dve kolegyne v rôznych fázach na obede, tak aj človek bez emočnej inteligencie okamžite pozná, ktorá kolegyňa je vo fáze apatie a ktorá je v prvej fáze nadšenia. K dialógu pri stole v školskej jedálni dôjde len výnimočne. Väčšinou sa monológ nadšenej pani učiteľky po troch minútach končí a nasleduje dovidenia. Kolegyňa vo fáze apatie len mierne pootvorí ústa a hlbšie si vzdychne a vydýchne.

A máme tu záverečnú scénu, na ktorú prichádza posledná fáza – syndróm vyhorenia, burnout!
Po niekoľkých rokoch sa teda táto fáza dostavila aj u kolegu. Niekedy aktívny a nápadmi sršiaci kolega kašle na všetko. Dosiahol štádium úplného vyčerpania! Nemyslí mu to, nemá pocity, vníma len prázdno. Je na dne! Dokonca sa ani neobzrie za novou atraktívnou kolegynkou!

A pozor, nie je sám! Iná kolegyňa, ktorá ešte nájde iskierku energie na nostalgické spomienky – “aké dobré boli deti za socíku, aké super školstvo sme mali!“, je na pokraji nervového zrútenia. V zborovni nevedomky sleduje uprene kalendár, strom za oknom, prípadne portrét prezidenta. Najhoršie je na tom v júni. Skúša sa liečiť vyškrtávaním prázdnych kolóniek v pedagogických dokumentoch, predpisovo z ľavého dolného rohu do pravého horného rohu.

Milé kolegyne a kolegovia! Zamyslite sa, v akej ste fáze a nezúfajte! Kolobeh fáz sa vo vašej pedagogickej praxi môže niekoľkokrát zopakovať, môžete v pohode oscilovať hore dolu. Oproti kolegom z vyspelých “pedagogických” štátov máte ale výhodu. Máte možnosť skúmať svoje reakcie na pracovný stres vášho organizmu niekoľkokrát v kariére za sebou. Tesne pred dôchodkom budete vybrúseným diamantom. Potom vás nesklame a neprekvapí ani nízky dôchodok!

Ako som napísal – sabatikal nemáme. Slovensko je, čo sa týka vzťahu k školstvu, zaostalý štát. Mnohí polovzdelaní občania Slovenska považujú učiteľské povolanie za nenáročné oddychové povolanie a zavedenie sabatikalu by považovali za drzosť lenivých učiteľov.

V civilizovaných štátoch, kde je školstvo považované za jeden zo základných pilierov spoločnosti, je sabatikal bežná vec. Sabatikal je slovo z latinského sabbaticus, gréckeho sabbatikos, hebrejského šabaton, šabat . V hebrejčine šabat znamená oddych, rozmýšľanie a premietanie. Slovo má koreň v poľnohospodárstve, totiž po siedmych rokoch sa obrábaná pôda nechala ladom a odtiaľ je to slovo. Dnes zabúdame, že sme súčasťou prírody a že zákonitosti a cykly prírody platia aj pre nás.

Nárok na sabatikal v iných štátoch?

Holandsko – po 7 rokoch učenia, rok povinného! plateného voľna.
Nový Zéland – po 5 rokoch učenia má učiteľ nárok na 10 voľných platených „školských týždňov“.
USA – po 5 rokoch praxe si učiteľ môže vybrať rok plateného voľna, pričom dostáva 60 % mzdy. Učiteľ môže požiadať o grant rôzne grantové spoločnosti na pokrytie výdavkov pri cestovaní po svete, napríklad  Fulbright Grant (stránka so zoznamom grantov pre “cestujúcich učiteľov” –  https://www.teachingtraveling.com/2015/11/17/free-travel-for-teachers/). 
Australia – tvorivé voľno dostane učiteľ po jednom až štyroch rokoch, mzda je nižšia o 20%.
Fínsko – všetci zamestnanci majú nárok na tvorivé voľno (sabatikal) v trvaní od 3 do 12 mesiacov, asi 60 % mzdy?
Rakúsko – počas štyroch rokov praxe si môže učiteľ vybrať 12 mesiacov študijného voľna.
Kanada – po dvoch rokoch voľna má učiteľ právo na rok voľna s tretinovým platom, po 5 rokoch praxe má učiteľ možnosť dostať rok voľna a polovicu platu. V Kanade sú učitelia platení veľmi dobre, ak si ušetria, cestujú, vzdelávajú sa.
Slovensko – po 25 rokoch praxe si učiteľ akurát tak skočí do lekárne po antidepresíva.

Návrh v ČR: http://www.top09.cz/co-delame/tiskove-zpravy/putnova-ucitelum-pulrocni-volno-na-vlastni-studium-21929.html
Stránka o cestovaní učiteľov, ktorí si zobrali sabatikal: https://www.teachingtraveling.com/

                                                                                                                                             Macek